Svalová nerovnováha
Pohyb je neodmysliteľnou súčasťou života a je prejavom zdravého ľudského organizmu. Už od narodenia je vývinovým cieľom každého jedinca naučiť sa pohybovať samostatne, naučiť sa samostatne sedieť, stáť, chodiť, naučiť sa činnosti každodenného života. Niektorí posúvajú svoje hranice a okrem bežných aktivít sa venujú rôznym športom, či už rekreačne alebo profesionálne. Pri všetkých týchto bežných aktivitách, dennodenných pohybových vzorcoch, pri rekreačnom alebo vrcholovo vykonávanom športe, môžu vzniknúť svalové dysbalancie.
Na ortopedickú ambulanciu už ľudia prichádzajú pomerne neskoro, už keď nastala porucha funkcie alebo degeneratívne poškodenie v dôsledku svalovej nerovnováhy a najväčším problémom je bolesť a obmedzenie funkcie.
Svalová nerovnováha vzniká jednostranným zaťažovaním organizmu buď pri tréningu alebo vplyvom jednostranného neprimeraného spôsobu života.
Svalová nerovnováha môže vzniknúť medzi svalmi posturálnymi ( zaisťujú vzpriamené držanie tela), ktoré majú tendenciu skracovať sa a svalmi fázickými(zaisťujú pohyb), ktoré ochabujú .
Svalovú nerovnováhu vyvolávajú aj hyperaktívne svalové skupiny, ktoré sú zaťažované pri tréningu vo vzťahu k hypoaktívnym svalovým skupinám, ktoré sú zaťažované podstatne menej. Skrátené a oslabené svaly nemôžu primerane reagovať na cielený posilňovací tréning, dochádza k nefyziologickému zaťažovaniu kĺbov a šliach, čo sa odrazí na ich štrukturálnej prestavbe a môže smerovať k ich degeneratívnemu poškodeniu.
Už od útleho veku je potrebné si všimnúť aké držanie tela má naše dieťa. Chodenie po špičkách je príznakom skrátených achilových šliach u detí. Nesprávne sedenie detí je spôsobené ochabnutým brušným svalstvom. Toto všetko sa dá diagnostikovať už v domácich podmienkach prostredníctvom rodičov. Je veľmi dôležité aby sa tieto príznaky svalovej nerovnosti diagnostikovali a podchytili včas. Správnym výberom kompenzačných cvikov, výberom vhodného zaťaženia u detí sa dá dosiahnuť úplné odstránenie tejto svalovej nerovnosti. Nie je vhodné od útleho detstva detí nútiť do konkrétnej aktivity alebo športu. Je skôr žiadúce aby ich rozvoj bol ladený vo všeobecnej pohybovej rovine. Postupne si aj dieťa samo povie, ktorý šport by ho bavil. Ak už konkrétny šport, tak najvhodnejšie pre deti vo veku 3-6 rokov je gymnastika a plávanie. Pokiaľ sa dieťa už začne venovať nejakému športu (futbal, hokej, korčuľovanie, tenis) je potrebné, aby do ich tréningového procesu boli zahrnuté posilňovacie a strečingové cvičenia. V období rastu u detí v dôsledku nedostatočných kompenzačných cvičení a jednostranného preťaženia vzniká skolióza, ploché nohy, deti sa najčastejšie sťažujú na bolesti kolien a chrbta.
V dospelosti je ťažkostí omnoho viac, závisí od konkrétneho športu . Najvážnejším dôsledkom svalovej nerovnováhy sú úrazy a zranenia. Oslabené svaly neplnia svoju funkciu a zvyšujú riziko zranenia . Skrátené svaly obmedzujú výkonnosť , čím neumožňujú plný rozsah pohybu (napr. futbalisti majú najviac namáhané svaly adduktorov , ktoré sú skrátené a ochabnuté majú sedacie svaly, preto najčastejšie u futbalistov sa stretávame so zranením triesla, hokejisti napr. najviac trpia bolesťami chrbta , u bežcov sa stretávame s nerovnováhou medzi slabším brušným svalstvom, sedacími svalmi a kompenzačne preťaženými skrátenými svalmi vzpriamovačov chrbta a bedrovo - driekovými svalmi, taktiež veľmi častým problémom je tzv. bežecké koleno , ktoré vzniká v dôsledku skrátenia vonkajších svalových skupín stehna , ich šľachovitého pokračovania a úponu na predkolenie ).
Taktiež sedavý spôsob života spôsobuje najčastejšie problém - bolesť chrbta a to ochabnutím brušných svalov a namáhaním svalov chrbta v oblasti driekovej a krčnej chrbtice .
A ako riešiť tieto problémy? Skrátené svaly uvoľníme strečingom a oslabené posilňujeme. Je to dlhodobý proces, ktorý je vhodné aplikovať už pred vznikom funkčných a štrukturálnych zmien, ktoré si vyžadujú komplexnú liečbu.